20. Maggavaggo

273.

Maggānaṭṭhaṅgiko seṭṭho, saccānaṃ caturo padā;

Virāgo seṭṭho dhammānaṃ, dvipadānañca cakkhumā.

274.

Eseva [esova (sī. pī.)] maggo natthañño, dassanassa visuddhiyā;

Etañhi tumhe paṭipajjatha, mārassetaṃ pamohanaṃ.

275.

Etañhi tumhe paṭipannā, dukkhassantaṃ karissatha;

Akkhāto vo [akkhāto ve (sī. pī.)] mayā maggo, aññāya sallakantanaṃ [sallasanthanaṃ (sī. pī.), sallasatthanaṃ (syā.)].

276.

Tumhehi kiccamātappaṃ, akkhātāro tathāgatā;

Paṭipannā pamokkhanti, jhāyino mārabandhanā.

277.

‘‘Sabbe saṅkhārā aniccā’’ti, yadā paññāya passati;

Atha nibbindati dukkhe, esa maggo visuddhiyā.

278.

‘‘Sabbe saṅkhārā dukkhā’’ti, yadā paññāya passati;

Atha nibbindati dukkhe, esa maggo visuddhiyā.

279.

‘‘Sabbe dhammā anattā’’ti, yadā paññāya passati;

Atha nibbindati dukkhe, esa maggo visuddhiyā.

280.

Uṭṭhānakālamhi anuṭṭhahāno, yuvā balī ālasiyaṃ upeto;

Saṃsannasaṅkappamano [asampannasaṅkappamano (ka.)] kusīto, paññāya maggaṃ alaso na vindati.

281.

Vācānurakkhī manasā susaṃvuto, kāyena ca nākusalaṃ kayirā [akusalaṃ na kayirā (sī. syā. kaṃ. pī.)];

Ete tayo kammapathe visodhaye, ārādhaye maggamisippaveditaṃ.

282.

Yogā ve jāyatī [jāyate (katthaci)] bhūri, ayogā bhūrisaṅkhayo;

Etaṃ dvedhāpathaṃ ñatvā, bhavāya vibhavāya ca;

Tathāttānaṃ niveseyya, yathā bhūri pavaḍḍhati.

283.

Vanaṃ chindatha mā rukkhaṃ, vanato jāyate bhayaṃ;

Chetvā vanañca vanathañca, nibbanā hotha bhikkhavo.

284.

Yāva hi vanatho na chijjati, aṇumattopi narassa nārisu;

Paṭibaddhamanova [paṭibandhamanova (ka.)] tāva so, vaccho khīrapakova [khīrapānova (pī.)] mātari.

285.

Ucchinda sinehamattano kumudaṃ sāradikaṃva [pāṇinā];

Santimaggameva brūhaya, nibbānaṃ sugatena desitaṃ.

286.

Idha vassaṃ vasissāmi, idha hemantagimhisu;

Iti bālo vicinteti, antarāyaṃ na bujjhati.

287.

Taṃ puttapasusammattaṃ, byāsattamanasaṃ naraṃ;

Suttaṃ gāmaṃ mahoghova, maccu ādāya gacchati.

288.

Na santi puttā tāṇāya, na pitā nāpi bandhavā;

Antakenādhipannassa, natthi ñātīsu tāṇatā.



第二十章 道品
273
八支圣道最殊胜，四圣谛是真谛法；
诸法以离欲为上，两足众中佛最尊。
274
此道独一无二路，能令见解得清净；
汝等当循此道行，此为魔王所迷惑。
275
汝等若行此正道，必能终止诸苦痛；
我已指明解脱道，知晓拔除忧箭法。
276
汝等当行精进事，如来只是说道者；
禅修行者依此道，必能解脱魔罗缚。
277
"一切诸行无常"者，以慧观照知此理；
厌离一切诸苦已，此为清净解脱道。
278
"一切诸行是苦"者，以慧观照知此理；
厌离一切诸苦已，此为清净解脱道。
279
"一切诸法无我"者，以慧观照知此理；
厌离一切诸苦已，此为清净解脱道。
280
当起之时不奋起，年少力壮却懈怠；
意志消沉又懒惰，懈怠不得智慧道。
281
善护己言心自制，不以身作不善业；
净化此三业道已，得证圣者所说道。
282
由瑜伽生广智慧，无瑜伽则慧损灭；
知此二道之歧途，导向有与寂灭处；
应当如此安置身，令慧增长得圆满。
283
应伐欲林莫伐树，从林生起诸怖畏；
比丘断除欲林荒，当得离欲得解脱。
284
只要对女未断尽，一丝微细之贪欲；
其意系缚难解脱，如饮乳犊恋其母。
285
断除自身诸爱欲，如手摘取秋莲花；
增长寂静解脱道，善逝所说涅槃法。
286
"此地我度雨季住，冬夏两季亦住此"；
愚者如是妄思惟，不知死亡之障难。
287
沉迷子畜财物者，其心执著难解脱；
如洪水淹睡村庄，死神将其掳而去。
288
子息不能作护卫，父亲亲族皆莫能；
为死神所制服时，诸亲无能为救护。

289.

Etamatthavasaṃ ñatvā, paṇḍito sīlasaṃvuto;

Nibbānagamanaṃ maggaṃ, khippameva visodhaye.

Maggavaggo vīsatimo niṭṭhito.

289
智者知晓此义故，持戒严谨常自制；
早日清净此正道，速趣涅槃得解脱。
第二十道品终


